1. Chýbajúce daňové plánovanie a znalosť zákonov

Mnohí riešia dane len raz ročne a to v období podávania daňového priznania  a potom na ne celý rok „zabudnú“. Tento pasívny prístup k daňovým povinnostiam prispieva k nepríjemnej štatistike, že drvivá väčšina malých firiem platí štátu viac, než musí. Bez daňového plánovania firma ľahko prehliadne rôzne možnosti legálnej optimalizácie daní. Napríklad na Slovensku zákony umožňujú znížiť si základ dane včasnou úhradou určitých výdavkov.

Ak firma do konca roka neuhradí faktúry za prenájom, licenčné poplatky či poradenské služby, nemôže si ich v danom roku uplatniť ako daňový náklad. Neznalosť takýchto pravidiel vedie k tomu, že firmy umelo zvyšujú svoj daňový základ a odvádzajú vyššiu daň, hoci pri lepšom plánovaní mohli ušetriť.

2. Neúplné alebo nepresné účtovníctvo

Presné účtovníctvo je základným predpokladom, aby firma zaplatila na daniach skutočne len to, čo má. Ak účtovníctvu „chýbajú“ niektoré údaje o príjmoch či výdavkoch, výsledkom môže byť vyšší zdaniteľný zisk než v skutočnosti. Bežným problémom najmä v menších firmách je miešanie osobných a firemných financií – napríklad podnikateľ zaplatí firemný nákup zo svojho súkromného účtu. Takýto výdavok sa potom nemusí vôbec dostať do účtovníctva firmy, a firma tak príde o možnosť znížiť si základ dane o daný náklad.

Podobne nepresné evidovanie majetku a odpisov pripravuje podnik o cenné odpočty. Príklad z praxe: podnikateľ kúpil do firmy automobil, ale zaevidoval ho iba v osobnom účtovníctve. Keďže sa neobjavil v účtovníctve firmy, roky nebol odpisovaný – firma tak zbytočne platila vyššie dane

Tieto prípady nie sú vôbec ojedinelé. Riešením je dôsledné a oddelené vedenie účtovníctva – všetky firemné transakcie evidovať v účtovníctve spoločnosti, nemiešať osobné výdavky s firemnými a dbať na správne zaúčtovanie každej transakcie.

3. Nevyužívanie dostupných daňových úľav a odpočtov

Daňové zákony (na Slovensku aj vo svete) obsahujú množstvo legálnych úľav, výnimiek a odpočtov, ktoré majú podnikateľom uľahčiť život – no iba ak o nich vedia a využijú ich. Častým dôvodom zbytočne vysokej dane je jednoducho to, že firma nevyužije všetky možnosti, ktoré má k dispozícii. Napríklad výdavky na výskum a vývoj si u nás (na Slovensku) možno dodatočne odpočítať zo základu dane v rámci tzv. superodpočtu. Vďaka nemu si firmy môžu odpočítať až 100 % týchto nákladov navyše, okrem bežného započítania do výdavkov. V praxi to znamená výrazné zníženie výslednej dane. Problém? Túto výhodu využíva len okolo 500 slovenských firiem ročne, hoci pôsobí tu násobne viac podnikov, ktoré by na ňu mohli mať nárok. Podobný trend vidno aj celosvetovo – odhaduje sa, že až 70 % malých spoločností nečerpá dostupný daňový kredit na výskum a vývoj, a tým prichádzajú o významné úspory

4. Nevhodná právna forma alebo štruktúra podnikania

Veľký vplyv na výšku odvodov a daní má už samotné nastavenie podnikateľskej štruktúry. Inak je zdaňovaný živnostník (SZČO), inak spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.) a ešte odlišne zamestnanci – a tieto rozdiely môžu byť priepastné. Podľa analytikov patria na Slovensku medzi najmenej zaťažených podnikateľov živnostníci uplatňujúci paušálne výdavky, zatiaľ čo najviac odvodov a daní odvádzajú klasickí zamestnanci.

Na Slovensku môže mať rozhodnutie medzi podnikaním ako fyzická osoba vs. založením s.r.o. výrazný vplyv na celkové odvody (dane a poistné). Rovnako tak otázka, či si vyplácať zisk formou dividend, reinvestovať ho, alebo napríklad zamestnať rodinných príslušníkov v rodinnej firme. To všetko sú strategické rozhodnutia s daňovo-odvodovými dopadmi.

5. Zmeškané termíny a zbytočné sankcie

Niekedy firmy zaplatia viac nie kvôli nesprávnym rozhodnutiam, ale čisto z dôvodu nesplnenia povinností načas. Daňové zákony stanovujú pokuty a úroky z omeškania za neskoré podanie priznania či zaplatenie dane. Tieto sankcie možno vnímať ako zbytočne zaplatené „dane navyše“, ktoré neplynú z daňovej povinnosti, ale z pochybenia. A sumy vôbec nie sú zanedbateľné.

6. Príliš konzervatívny prístup a neochota optimalizovať

Na opačnej strane spektra od nevedomosti stojí prílišná opatrnosť. Stáva sa, že podnikatelia alebo ich účtovníci radšej nevyužijú niektoré dostupné odpočty či výhody „pre istotu“, len aby sa vyhli prípadnej komplikácii s úradmi. Táto stratégia síce znižuje riziko chyby, no zároveň znamená, že firma dobrovoľne zaplatí viac, než by musela. Daňoví poradcovia upozorňujú, že mnoho účtovníkov je tak zameraných na dodržanie všetkých povinností, že už im nezostáva čas hľadať klientovi ďalšie úspory.

Výsledkom je, že firma je síce v súlade so zákonom, no zároveň nevyužíva všetky legálne možnosti minimalizácie daní. Pritom optimalizácia nie je nič nezákonné – nejde o daňové úniky, ale o legitímne stratégie v rámci pravidiel.

7. Absencia odbornej pomoci (daňového poradenstva)

Daňová problematika je komplikovaná a pre laika môže byť náročné udržať si prehľad vo všetkých zákonoch, novelách a možnostiach. Menšie firmy často nemajú vlastného špecialistu na dane a spoliehajú sa na externú účtovníčku, ktorá síce správne zaúčtuje a podá priznanie, ale nie je na hľadanie kreatívnych možností úspor.

Riešením je spolupráca s kvalitným daňovým poradcom alebo audítorskou firmou, ktorá sa na optimalizáciu zameriava. Odborníci vedia identifikovať príležitosti, ktoré laikovi uniknú.

Dobrý poradca tiež zabezpečí spomínané priebežné plánovanie a upozorní vás na chyby (body 1–6 vyššie), aby ste sa im vyhli. Hoci za kvalitné poradenstvo treba zaplatiť, v konečnom dôsledku môže ušetriť násobne viac, než stojí.

Plaťte len to, čo musíte

Dobrou správou je, že všetkým vyššie zmieneným dôvodom nadmerného platenia daní sa dá predchádzať. Chce to kombináciu vedomostí, plánovania a disciplíny – ideálne pod vedením skúseného odborníka. Každá firma, či už malý živnostník alebo veľká korporácia, by mala mať prehľad o svojich daňových povinnostiach a možnostiach. Ak si nie ste istí, či neplatíte zbytočne veľa, nebojte sa nás osloviť.